BALADA (z lat. slova ballare = tancovať)

§  Literárny druh: veršovaná epika

§  Pôvod: ústna ľudová slovesnosť

§  Dej = pochmúrny

       = rýchly spád

       = gradácia/stupňovanie (napätie)

       = krátky úvod + bez digresií (opisy, vedľajšie dejové línie)

       = dej: rýchly spád

        = záver: tragický

§ 
Postavy = nadprirodzené postavy + personifikované prírodné javy (víly, umrlci) - nositelia          záporných javov a trestu

      Hrdina = potrestaný za nejaký priestupok (proti morálke, tradícii, zvyklostiam)

                              = trest: smrť

§      Forma = veršovaná

             = môže mať refrén

BALADA:	1.Ľudová		Išli hudci horou, horou javorovou
	2.Umelá:	a) poloľudová (ponáška na ľudovú baladu)	Ján Botto - Žltá ľalia; Margita a Besná
		b) sociálna	Janko Kráľ – Kvet P. O. Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie Janko Kráľ –Zabitý Ivan Krasko – Balada o smutnej panej, ktorá umrela   Ladislav Novomeský – Balada o šťastí Ján Smrek – Balada čerešňových kvetov
		c) subjektivizovaná	Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

1.   Ľudová balada

Ø  autor: neznámy

Ø  rozsah: kratší (väčšinou 4-veršia)

Ø  témy: vernosť a žiarlivosť,

                          láska a nenávisť,

                          násilné oddelenie milencov,

                          sociálne rozdiely prekážajúce láske,

                          vynútené manželstvo,

                          rozbitie manželstva,

                          opozícia bohatí – chudobní,...

Ø  dej: pochmúrny a tragický

                      bez veľkého množstva dialógov

                      bez dlhých opisov prostredia

Ø  postavy: nadprirodzené postavy – zasahujú do deja

Ø  záver: tragický – trest alebo smrť hrdinu (vykonávajú nadprirodzené bytosti)

Ø  Pr.: Išli hudci horou

                      Kačička divoká

2.       Umelá balada

Ø  Vznik: koniec 18. storočia.

Ø  Inšpiračné zdroje: ľudové balady

Ø  Autor: známy

Ø  Podľa toho, kto vystupuje v umelej balade, kto spôsobí smrť alebo realizuje trest, a podľa témy rozlišujeme tieto druhy umelej balady:

               a) poloľudová balada (ponáška na ľudovú baladu):

·         Autor: známy

·         Dej: pochmúrny a tragický

        rozsiahlejší dej ako ľudová balada

        viacej dialógov ako ľudová balada

        podrobnejšie opisy prostredia

·         Postavy: nadprirodzené postavy

·         Záver: tragický – trest alebo smrť hrdinu (vykonávajú nadprirodzené postavy)

·         Pr.: Ján Botto – Žltá ľalia

                            Margita a Besná

       b) sociálna balada

·          Autor: známy

·         Dej: pochmúrny a tragický

        rozsiahlejší dej ako ľudová balada

        viacej dialógov ako ľudová balada

        podrobnejšie opisy prostredia

·         Postavy: reálni ľudia - postava neporuší závažné dohody alebo zásady, je obeťou, nie potrestaným človekom

·         Záver: nie vždy sa končí smrťou hrdinu

                                  môže byť strata života, strata zdravia, šťastia, blízkeho príbuzného

·         Témy: problémy spôsobené sociálnymi podmienkami

                                   – vojna, hlad, prísna matka    

·         Pr.:  Janko Kráľ - Kvet

                          Zabitý

     P. O. Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie

     Ivan Krasko – Balada o smutnej panej, ktorá umrela 

     Ladislav Novomeský – Balada o šťastí

     Ján Smrek – Balada čerešňových kvetov

               c) subjektivizovaná balada

·         Autor: známy

·         Má subjektivizovanú časť:

             autor je prítomný v deji v 1. os. sg.

             autor výrazne hovorí o svojom vnútri.

·         Má aj časť ľudovej balady

·         Dej: pochmúrny a tragický

                              rozsiahlejší ako ľudová balada

                              viacej dialógov ako ľudová balada

                              podrobnejšie opisy prostredia

·         Pr.: Janko Kráľ - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Ján Botto

Žltá ľalia

·         Umelá balada – poloľudová balada, ponáška na ľudovú baladu. Z toho vyplýva, že za spáchaný hriech má nasledovať trest. Trest v podobe smrti spôsobí nadprirodzená bytosť alebo moc.

·         Balada, ktorá hovorí o porušení manželského sľubu, prísahy vernosti.

·         Balada začína opisom prostredia (Stojí, stojí mohyla...), predstaví sa ľalia, ktorá prehovorí (...pomôžte mi v mojom žiali).

·         V samotnom úvode autor neprezrádza meno (kto je vlastne žltou ľaliou), iba používa spojenie „rastie, kvety rozvíja jedna žltá ľalia“.

·         Až v závere sa dozvedáme, že je to Evička. Evička a Adamko sú hlavné postavy balady. V ich mene nachádzame istú symboliku spojenú s Bibliou. Podľa Biblie to boli prví ľudia a meno Eva znamenalo - život, nositeľka života, ale aj „vzatá zo zeme“ a aj tá, ktorá neskôr spáchala prvý hriech

·         Balada obsahuje symboly aj v uvedených farbách. Nezvyčajným symbolom tejto balady je práve farba ľalie, pretože v skutočnosti je ľalia biela /symbol nevinnosti, čistoty/, ale v uvedenej balade je ľalia žltá = symbol poškvrnenosti, viny...

Krátky príbeh:

Adamček s Evičkou sa milovali tak, že si prisľúbili viac, ako to od nich očakával Boh – sľúbili si vernosť aj po smrti. Keď Adam zomrel, Evka si ho pochovala pod prah domu, čím porušila ďalší kresťanský zákon. Prvý mesiac na neho spomínala každú hodinu, druhý mesiac každý deň, a „keď je hrobček uľahnutý, už je Adam zabudnutý“.

Počas búrky zablúdi mladý pán až k chalúpke, pýta sa na cestu. Evka verí, že „pán v čiernom fráčku“ (s kopýtkami) si ju vezme za ženu, ako sľubuje. Nepríde však v svadobný deň ani do polnoci a spod prahu sa vynorí kostlivec Adam. Pýta sa Evky, či „zdržala prísahu“. Evka umiera, čert zničí dom i okolie a na mieste domu je mohyla, kde rastie nešťastná ľalia – Evka.

 Ukážka 1:

 Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
na mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalija.
Tá ľalija smutno vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli -
pomôžte mi v mojom žiali!

Idú dievky z dediny,
polievajú kvetiny,
polievajú ľalije -
a hrob všetko popije.

Idú chlapci s topory,
sečú ako do hory -
a to tŕnie i chrastie
jak ho zotnú, tak zrastie.

A ľalija smutne vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli -
pomôžte mi v mojom žiali!

Ukážka 2:

 Vejú vetry, povievajú,
dni za dňami uchádzajú;
a Adamček sám s Evičkou,
ako holub s holubičkou.
Raz Adamček sadne k stolu,
skloní bielu hlávku svoju:
Ach, Evička, má perlička,
choď na čistec do lesíčka!
Kým Evička s čistcom beží,
už Adamček mŕtvy leží.
Pod prah si ho pochovala,
aby naňho pamätala:
Spi, Adamko, v pokoji -
my budeme vždy svoji!

Vejú vetry, povievajú,
dni za dňami uchádzajú;
a Evička samučká
vzdychá tu jak kukučka.

Prvý mesiac čo hodina
žena muža pripomína;
druhý mesiac deň čo deň
a na tretí - raz za týždeň.
Už sa hrobček uľahýna,
žena muža zapomína;
sotva hrobček uľahnutý,
už je Adam zabudnutý.

 Janko Kráľ

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

·         Romantická balada.

·         Subjektivizovaná balada.

·         Prvýkrát bola publikovaná v almanachu Nitra v roku 1844.

·         Je to jedna z najznámejších balád v slovenskej literatúre a jedno z esteticky najhodnotnejších Kráľových diel.

·         Okrem epickej postavy (divný Janko) je v básni prítomný aj lyrický hrdina (autor), ktorý vypovedá o svojich pocitoch, o vzťahu k domovu.

Balada sa kompozične delí na tri časti:

1. časť – subjektivizovaná balada – (13-slabičný verš, rým aabbcc) – v uvedenej časti autor vyjadruje pocity neustáleho nepokoja. Ďalej sa tu nachádza opis rodného Považia, prírodné scenérie, ktoré korešpondujú s pocitmi epického hrdinu. Dozvedáme sa charakteristiku divného Janka, ktorá je považovaná za samocharakteristiku Janka Kráľa.

2. časť – text balady ľudového typu – (7-slabičný a 6-slabičný verš, rým abcb) – v uvedenej časti sa najprv dozvedáme poveru o zakliatej panne a o sviatku Vstúpenie. Postupne dej graduje, junák sa rozhodne pre čin (záchranu zakliatej panny). Napokon sa vrhá do vôd Váhu a zomiera.

3. časť – (13-slabičný verš, rým aabbcc) – uvedená časť je zvestovaním pastierika, že Janík je mŕtvy a opis ležiaceho Janka na brehu rieky.

Charakteristika Janka:

Postava divného Janka poskytla prezývku Jankovi Kráľovi. Divný Janko sa od dedinčanov odlišoval svojou výlučnosťou a dobrovoľnou samotou. Je hrdý, ukrutný a smelý. Nikomu nevyká. Ťažko sa dá ovplyvniť, pretože hnevu sa nebojí a o lásku nestojí. U ľudí vzbudzuje nenávisť a odpláca sa nenávisťou. Neváži si svoj život. Je sám, nemá priateľov, k rodine je nevrlý. Na Vstúpenie nejde do kostola, neoblečie si ani nedeľné šaty, blúdi krajom v čiernom kepeni ako havran. Má silný pocit smútku, nič mu nepomáha. Večer na Vstúpenie v ňom dozrie rozhodnutie odkliať „zakliatu paničku“. Janko si ale neprevráti „múď“ na vreckách, a preto umiera, tak, ako v reálnom svete umreli, boli uväznení alebo prenasledovaní tí, ktorí bojovali za práva svojho národa.

Krátky obsah:

Na začiatku diela lyrický subjekt hovorí o svojom živote, má pocit, že je životom vlečený, že mu život nedopraje ani jednu pokojnú chvíľku. Keď mu je veľmi ťažko, nachádza úľavu v myšlienkach na svoj rodný kraj, kraj oviec a zbojníkov, ktorí trávia svoj čas pri vatre a gajdách. Niet medzi nimi nenávisť ani súperenie. Je to kraj, v ktorom je vo veľkej úcte pesnička a rozprávka.

Práve v tomto kraji pri Váhu žije rodinka s jedným synom – divným Jankom. Janík nerešpektuje rodinu, zvyklosti, hoci je aj cirkevný sviatok. Nie je ani v nedeľných šatách oblečený, chodí po kraji ako čierny havran. Je veľmi smutný a jeho smútok neustále rastie. Večer prišiel domov, bez slova si sadol k stolu a po jedle, kým ostatní ďakovali Bohu za pokrm, vychytil sa späť von.

Príroda sa začala pripravovať na príchod čohosi zlého, zvieratá cítia príchod smrti. Janík sa pripravuje na vykonanie svojho činu.

V druhej časti balady autor najprv vysvetlí podstatu povery, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia – poveru o zakliatej panne. Mnoho ľudí ju už videlo, mnohých privolávala, dokonca tvrdili, že vyšla na breh a jedného vartáša zahrdúsila. Ľudia v ten deň majú taký strach, že radšej neriskujú.

Dej postupne začne gradovať. Odbíja jedenásta hodina a Váh je veľmi nepokojný. Na jeho vlnách sa niečo objavuje. Je polnoc a Janík sa rozhodne vykonať svoj čin.

Tretia časť začína na úsvite, kedy pastierik prináša smutnú novinu. Zastal uprostred dediny, zatrúbil, aby všetkých zobudil. Všetkým oznámil, že videl na brehu zabitého Janíka. Janík nedodržal podmienku, že musí mať všetko naopak. Neprevrátil si vrecká, a preto zakliatu pannu neodklial. Mŕtvy Janík ležal pod svrčinou, konečne pokojný, a načúval tichému šuchotu svrčín.

Ukážka 1:

V tom kraji tak detinskom, v tak milom tom kraji,
že už hádam nebude lepšie ani v raji,
v tom kraji tam pri Váhu kde milá rovinka,
býva v jednom domčeku úprimná rodinka.
Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji
žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji,
vietor keď ich pokníše, ale ich nezláme –
takéto my manželstvá, mešťania, neznáme.
Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú,
dobreže doňho duše svoje nevlievajú;
to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali,
dobreže ho na rukách nenosia od mali.
Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček malý,
by takého znachora vždy k srdcu tískali.
Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý;
nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí;
ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.
Otec ho ako koňa mláti od malička,
s plačom ho napomína biednučká mamička;
ale čo sám archanjel prvší s neba stúpi,
ver’ Janík ani tomu na krok neustúpi.
Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,
samotný na nábreží on Váhu sedáva:
často keď s koňmi idú za rána bieleho,
ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného.

Ukážka 2:

  

Dvanásta bije v diaľke hodina,
mesiac na vodu zasvietil,
naprostred Váhu na čiernej skale,
pannu zakliatu osvietil.

Taká ak’ stena v zváľanom zámku,
oči ak’ okná sa zdajú,
z ktorých ak’ hviezdy slzy blyštiace
do vody temnej fŕkajú.

Tam zapadajú tie svetlá božie –
junák za nimi omdlieva,
ale nádeja omdlenú dušu
rosou života polieva.

Junák na holé kľakne kolená,
zaspieva bohu pesničku –
krížom sa žehná, na nebo pozrie
a bozká čiernu zemičku.

Ešte sa krížom tri ráz’ prežehná,
pobozká krížik, pátričky –
vtom „Ameň“ povie a z brehov hodí
sa do vzbúrenej vodičky.

Čľup – voda berie, pred sebou hrnie,
mladého Janka zakryje
a do samého bieleho rána
vlnami hučí a vyje.

  

1. Balada

- ako literárny žáner
- druhy/typy balád
- autori a diela: Ján Botto - Žltá ľalia
                        Janko Kráľ - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
                        Pavol Országh Hviezdoslav - Zuzanka Hraškovie